「POVAHA」

Verity je jemná, empatická a vnímavá žena, ktorá rozumie bolesti aj túžbe po láske – najmä preto, že ju sama dlhé roky postrádala. Pod touto vrstvou sa však skrýva niečo oveľa tvrdšie: žena, ktorá prežila špinavú politiku bohatstva, manipuláciu aj smrť blízkeho kvôli moci. Jej súcit, empatia a ľudské vystupovanie nie sú slabosť – sú vycibrený štít. V niektorých prípadoch však idú bokom. Od momentu, keď jej otca zavraždili a ona zdedila všetok jeho majetok, sa naučila skrývať svoje emócie pred svetom. Má schopnosť vypnúť svoje pocity keď ide o obchod, prežitie alebo konfrontáciu. V krízovej situácii je prekvapivo racionálna a odmeraná, riadi sa logikou a chladným zmýšľaním. Je sebestačná a nezávislá, odkázaná jedine sama na seba.

Smrť matky, osamelé detstvo a neznalosť vlastných koreňov v nej vyvolali citlivosť voči opusteniu. Nedôveruje ľuďom ľahko, ale keď si niekoho pustí k telu, ochráni ho za každú cenu. Priatelia sú to najbližšie a najdôležitejšie, čo vo svojom živote má. Vyberá si ich poctivo a precízne tak, aby fakt, že sa im otvorí, nemusela neskôr ľutovať. Často sa však cíti ako „návštevník“ – nikde nie úplne doma a slovíčko domov je pre ňu ako nejaký cudzí, nepochopiteľný pojem. Verity má zároveň výnimočný cit pre krásu, estetiku a symboliku. Pri svojej práci nepracuje len s látkami, ale aj s emóciami klientov – je intuitívna a ľahko číta ľudí okolo seba. Jej najsilnejšou stránkou, ako v živote tak aj v práci je fakt, že vďaka svojej komplikovanej životnej situácii dokáže hovoriť rečou obyčajných ľudí aj bohatých elít, nakoľko sa v rôznych fázach svojho života pohybovala na oboch stranách tejto mince.

​

「MINULOST」

Verity sa narodila v Los Angeles, ale jej prvé spomienky nepatria domovu, ktorý by mohla volať bezpečný. Jej matka, umelkyňa so zlomeným srdcom, zomrela náhle pri autonehode, keď mala Verity len šesť rokov. Bez známeho otca a bez príbuzných skončila v detskom domove – mieste, ktoré formuje prežitie, nie lásku. V tom sivom svete plnom cudzích detí a ešte cudzejších dospelých jej svet osvetlilo jediné meno: Asterin. Bola to jej najlepšia priateľka, spriaznená duša a jediná osoba, ktorá poznala Verity takú, aký naozaj bola – jemná ale empatická, zvedavá no krehká, a hlavne večne hľadajúca niečo viac. Ich puto bolo neotrasiteľné… až kým ich dospelosť nerozdelila. 

Keď Verity opustila detský domov, zanechala za sebou všetko, čo poznala – aj Asterin. Po roku intenzívneho pátrania zistila šokujúcu pravdu: jej otec žije. A nielen to – je to ruský oligarcha, ktorý o jej existencii nikdy nevedel. Napriek pochybnostiam ho kontaktovala. Jeho reakcia nebola chladná – naopak, bol otrasený, zaskočený, ale otvorený. Po prvom stretnutí prišlo druhé a tretie, po ktorom nasledovala pozvánka presťahovať sa za ním do Petrohradu. A Verity ju prijala. Do Ruska sa presťahovala keď mala dvadsať - do sveta moci, peňazí a neviditeľných pravidiel. Učila sa rýchlo. Jej otec jej venoval kopu času a bol fascinovaný jej inteligenciou, vnímavosťou a citlivosťou. Naučil ju rozprávať plynule po rusky, písať a čítať azbuku, hrať na husle ale aj základy sebaobrany. Hovorieval jej, že je ako ruža v treskúcej zime, že z nej vyžaruje pravá ruská elegancia. Znamenalo to, že je na pohľad nedostupná a uzatvorená, no jej vnútro horí ako plameň.

O pár rokov neskôr sa ale všetko zrútilo. Jej otec bol zavraždený – oficiálne to bola samozrejme nehoda, no Verity vedela pravdu. Jej otec zistil veci, ktoré sa nepáčili niektorým vysokopostaveným mužom. Zrazu bola sama. Oveľa bohatšia, ale oveľa zraniteľnejšia. Bez spojencov, v krajine, ktorá nebola jej domovom. Všetky otcove nehnuteľnosti v Rusku predala, až na majestátnu vilu, v ktorej bývali. Otcove zložky, peniaze a zvyšok dedičstva si zobrala a presťahovala sa späť do Los Angeles, keďže to bolo jediné miesto na svete, ktoré dôverne poznala. Tam si po návrate vo svojich dvadsiatich piatich rokoch otvorila svadobný salón a začala nový život. Smútok a neistota ale stále dumajú niekde pod jej povrchom. Verity totiž veľmi dobre vie, že niektoré z otcových starých kontaktov si ju pamätajú a vie aj to, že zložky, ktoré zdedila, obsahujú mená, ktoré by radšej ostali pochované.

​

「RODOKMEN」                                                                                       

Matka – Soraya Faye Callahan †
Otec – Arseniy Vasilyevich Trushkin †

​

「ZAJÍMAVOSTI」

• Má strach zo zrkadiel po zotmení – vždy má pocit, že sa v nich niečo hýbe a niekto ju sleduje.
• Trápia ju nočné mory aj spánková paralýza . Sú to dôsledky traumy zo straty oboch rodičov.
• Naučila sa jazyk floriografie (symbolika kvetov) a každá nevesta v jej salóne dostane špeciálne kvety podľa jej príbehu. Napríklad kaméliu pre vďačnosť alebo levanduľu pre pokoj.
• Na prostredníku pravej ruky nosí zlatý prsteň, ktorý zdedila po matke. Až potom, čo sa zoznámila so svojim otcom zistila, že prsteň daroval jej matke on a erb, ktorý na ňom je, je symbolom jeho rodiny.
• Už od detstva zbiera starožitné kľúče. Bola to pre ňu metafora – akoby hľadala kľúč k vlastnej minulosti. Má ich stovky a niektoré nosí vo vreckách oblečenia pre šťastie.
• Za falošnou stenou svojho salónu má skryté útočisko – miesto, kde šije, počúva ruské rozhlasové stanice a občas cvičí streľbu. Nie pre zábavu – pre sebaobranu.
• Hoci zbožňuje LA, miluje zimu a sneh. Čím väčší mráz, tým lepšie.
• Z duše nenávidí politiku a mocenské hry. Po otcovej smrti stratila dôveru v systém aj v mocných mužov. Vidí v nich len hrozbu.

​

「ZÁLIBY」

• Navrhovanie šiat
• Sledovanie západov slnka
• Francúzska hudba
• Ruská poézia
• Hranie na husliach
• Cestovanie (preferuje miesta s bohatou históriou)
• Varenie
• Thajský box

​

​