「POVAHA」

Ako sám o sebe hovorí, svoje najlepšie roky má už dávno za sebou a tak už nežije divokým životným štýlom, ktorý ale vlastne nikdy nebol ani tak divoký ako by človek čakal. Je to už dávno vyzretý dospelý muž, ktorý má už dávno utriedené svoje životné hodnoty. Pri komunikácií s ním pôsobí veľmi pokojne a vyrovnane, vždy si dáva pozor na to čo povie a ako sa zachová. Voči svojmu okoliu je veľmi obozretný a za suseda by ho chcel pravdepodobne každý. Nepúšťa sa do konfliktov, už keď náhodou sa v nejakom ocitne, pokúša sa ísť do toho s chladnou hlavou a rozvahou. Agresívne sklony u neho človek nájde len ťažko, tieto veci má v sebe už dávno zvládnuté. Preto ho aj jeho okolie považuje za spoľahlivého a rozvážneho jedinca, ktorý je pripravený podporiť a pomôcť. Taktiež sa jedná o skvelého poslucháča, dokonca ho to baví počúvať, nikdy toho nejak veľa nenahovoril, patril k tým introvertom, čo stoja v kúte. Toto je tá jeho bezpečná škrupinka, ktorú používa vo svete kde nie je úplne sám sebou. Do svojej kože sa totiž dostáva až v momente, keď sa oblečie do šiat a vystúpi na pódiu so svojimi priateľmi. Možno práve okolie ľudí, ktorých pozná v ňom vyvoláva pocit bezpečia a pochopenia a stáva sa z neho omnoho uvoľnenejší chlapík so zmyslom pre humor a chuťou baviť sa. Stále má svoje hranice, no vidieť na ňom že je omnoho viac vyrovnaný a nie tak napätý ako vo svojom bežnom živote.

​

「MINULOST」

Jeho skoré detstvo nebolo vlastne ničím zaujímavé, narodil sa do priemernej moldavskej rodiny ako tretie a posledné dieťa, medzi dvoch starších bratov. S bratmi mal blízky vzťah, vychádzali spolu napodiv všetci veľmi príjemne a bez veľkých hádok či bitiek. Keď mal však približne 7 rokov, začali si nie len učitelia ale aj jeho rodičia všímať že Zorah je tak trochu výnimočné dieťa, nakoľko bol v škole vždy napred a tempo v ktorým fungovali v škole bolo pre neho pomalé. Premiestnili ho na školu pre nadané deti, kde sa cítil že konečne zapadol, nakoľko na starej škole sa stretával s intenzívnou šikanou, či už pre jeho jemnú osobnosť alebo nadanie. Jeho život sa vlastne celý čas točil iba okolo štúdia, škola bola pre neho úplne prvoradou prioritou, bola jeho koníčkom a vášňou aj napriek tomu, ako mladý bol. Navštevoval niekoľko krúžkov a kurzov, ktoré mu otvorili oči do jeho budúcnosti a uvedomil si, čo skutočne chce robiť.

Na strednej škole sa to pre neho pomerne dosť pomenilo, nakoľko nebol úplne stavaný na zmeny prostredia a nebolo to pre neho niečo prijemné. Navštevoval však školu pre rovnako nadaných študentov ako je on a tak sa so šikanou intenzívne nestretával ako po minulé roky. Nemal divoké dospievanie, bol stále vzorným synom a aj napriek tomu, že si spoločenský život obľúbil, nehrotil to tak moc ako napríklad jeho okolie. Či už alkohol, drogy alebo zlé rozhodnutia, so všetkým na s rozumom. Prišiel však koniec strednej školy a on vedel, že nemá v pláne naďalej žiť tu, kde nechcel svojim potenciálom mrhať v Moldavsku, kde on v plánom psychológa a ešte k tomu ga nemal budúcnosť .Chcel ísť študovať do zahraničia, pre priemernú rodinu to však nie je vôbec jednouchá finančná záležitosť. Už tu však pre neho možno začal trochu ten americký sen, nakoľko sa neho prepísalo dedičstvo od jeho starých rodičov. Jeho rodičia sa tohto tu úplne vzdali, re jeho starších súrodencov neostalo nič, dokonca si ešte zobrali aj pôžičku ale Zorah mohol íst konečne po dvoch rokoch študovať na jeho vysnený Harvard, na ktorom mu bolo udelené aj prospechové štipendium.

Presťahovať sa však na druhý koniec Európy ďaleko od jeho rodiny, do krajiny na ktorú mohol ukazovať len prstom v ňom otvorilo nové nadšenie pre lepší život. Rozhodol sa pre štúdium psychológie a literatúry, kde vnikal od samého začiatku, stálo ho to kopec úsilia a námahy, no bez problémov sa dopracoval až na doktorandské štúdium, ktoré dokončil a mohol byť konečne plne kvalifikovaným psychológom. Chcel sa vrátiť späť k rodine, otvoriť si svoju vlastnú kliniku, kde bude môcť pracovať vlastnými postupmi. A tak to aj skúsil. Po návrate do Moldavska ho však čakalo len sklamanie. Zamestnal sa v psychiatrickej nemocnici, kde ho práca nenapĺňala, lebo to bol iný svet v medicíny, na ktorý nebol zvyknutý. Taktiež jeho rodina schátrala, začali mu vyčítať peniaze, ktoré mu dali, jeho vzťah so súrodencami bol doslova na bode mrazu. Nič viac ho tam nedržalo. Doslova zo dňa na deň sa zbalil a odišiel. Pochopiteľne LA bol jeho cieľom. To bol ešte mladý, mladý muž tesne pred tridsiatkou nemal najmenší problém nájsť si okamžite prácu opäť na klinke, kde zarábal peniaze na pôžičku na jeho bývanie aj vlastnú kliniku. Kúpil do malý byt, zariadil vlastnú psychologickú ambulanciu, kde sa po čase pridali k nemu aj psychiatrička a detský psychológ a on dosiahol konečne to, po čom túžil. Opäť mu srdce ale našepkávalo, že mu niečo chýba, napríklad vzťah, cítil sa totiž opustený a celý život a hnal len za týmto a jeho osobnému životu doprial len minimum.

Zorah však celý život bol pomerne emocionálne uzavretý a nevedel si nájsť dlhotrvajúci vzťah, preto v ňom začala rásť frustrácia, pomaly prichádzalo znechutenie z jeho vlastnej práce aj napriek tomu ako moc túžil sa tomuto venovať. Nemôže však zahodiť to všetko na čom tam dlho pracoval len preto, že je nešťastný.

​

「RODOKMEN」

Starší bratr - Lokir Rusu 

Starší bratr - David Rusu - nejstarší z bratrů

Matka - Sandria Rusu - prodavačka

Otec - Helger Rusu - zaměstnanec optiky

​

「ZAJÍMAVOSTI」

• Je nadpriemerne inteligentný, jeho IQ je 136

• Ovláda plynulo rumunčinu, ruštinu aj angličtinu

• Drag queen je pre neho útek od reality

• Nenávidí svoju prácu a spôsobuje mu psychické problémy

• Má získaný Psy.D. titul zo psychológie

• Len tak zo srandy má doma na všetkých koreničkách napísané latinské názvy korenín

• Bojí sa šoférovať auto a tak všade chodí na bicykli

• Miluje Too Hot to Handle a Love Never Lies a nikdy si nenechá ujsť ani jednu časť

​

「ZÁLIBY」

• Vystupovanie

• Šitie vlastného oblečenia

• Varenie

• Baví ho šport ako turistika či korčule

​

「GALLERY」